Farský kostol Všetkých Svätých

O založení farnosti a pôvode kostola v Púchove nemáme presné správy. Prvá historická správa o farnosti je v účtoch vyberačov pápežských desiatkov z prvej polovice 14. storočia. V roku 1332 - 1337 dvaja pápežskí vyslanci z Avignonu vyberali na ciele Svätej zeme z cirkevného majetku desiatu čiastku. Podľa týchto spomínaných účtov púchovský farár Ucta zaplatil 6 grošov, takže je zrejmé, že v tom čase bola v Púchove fara i kostol. Pre nepokoje v Uhorsku v prvých desaťročiach 14. storočia nebola priaznivá situácia pre zakladanie nových cirkevnoprávnych celkov, preto môžeme predpokladať, že kresťanská cirkevná obec v Púchove vznikla v posledných desaťročiach 13. storočia a vtedy sa tu zriadila i fara. Do jej založenia Púchov patril trenčianskej fare.
Kostol bol pristavený k veži, ktorá tu už stála. Bola pôvodne postavená nad skalnatým brodom Váhu. Mala ho strážiť a súčasne mohla byť aj jeho ukazovateľom. Dôkazom toho sú štyri strieľne nad klenbou veže pod pravým oknom. Sú zamurované a vidieť ich len zvnútra. Pôvodnú vežu potom nadstavili a prispôsobili na kostolnú. K veži bola pristavená chrámová loď, ktorá mala charakter renesančnej lode s dvoma klenbovými poliami. Kostol zo 17. storočia bol postavený na starších základoch, čo znamená, že predtým tam už kostol stál. Treba poznamenať, že v čase reformácie bol kostol viac ako 70 rokov v rukách protestantov a to až do roku 1671. Po rekatolizácii bol renesančný hlavný oltár z kostola odstránený a keď si evanjelici postavili nový kostol požiadali o jeho darovanie. V roku 1807 vypukol veľký požiar, ktorý zničil budovu fary a v nej farský archív, kde zhoreli vzácne historické dokumenty. Vtedy zhorela aj strecha kostola, veža a zničili sa aj zvony. Z pôvodnej stavby obnovenej po požiari ostala len veža a presbytérium vo funkcii bočnej kaplnky.
Keďže púchovský kostol priestorovo nevyhovoval, v roku 1939 - 1940 bol starý kostol prestavaný a zväčšený. Dlhoročné sny veriacich sa stali skutočnosťou. Podiel na stavbe mal vtedajší správca farnosti kanonik Viktor Kallay, ktorý bol vynikajúci organizátor.
Dňa 15. augusta 1940 konsekráciu kostola, ktorému bol ponechaný titul Kostol Všetkých svätých, vykonal nitriansky biskup ThDr. Karol Kmeťko. Bol to prvý kostol vybudovaný nielen v Nitrianskej diecéze, ale aj v novom samostanom štáte Slovenskej republike. Prestavbu kostola navrhol uznávaný slovenský architekt Milan Harminc, ktorý prebúral priečne starý kostol, z ktorého ostalo zachované sanktuárium a veža.
Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Kostol je postavený v modernom bazilikálnom štýle, je trojloďový s dvomi bočnými kaplnkami v zadnej časti chrámu, ktoré vytváraju s novým kostolom pôdorys kríža. V hlavnej lodi je domiantou mohutný oltár z mramoru - zlatého ónyxu, ktorý sa ťaží pri Leviciach. Nad oltárom sa vypína kríž v nadživotnej veľkosti so sochou ukrižovaného Krista od akademického sochára Tibora Bártfaya. Z jeho rúk pochádzajú aj sochy Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie zo vzácneho kararského mramoru, ktoré boli na bočných oltároch, teraz sú nahradené inými sochami. Tieto sochy sú teraz umiestnené na farskom úrade. Z pôvodného zariadenia sa v kostole zachoval barokový obraz všetkých svätých a obraz sv. Margity, patrónky mesta - tiež barokový z 18. storočia. Z tohto storočia pochádzajú aj plastiky 2 rokokových anjelov a večné svetlo. Veľmi cenná je plastika Sedembolestnej Panny Márie v kaplnke vytvorenej pod vežou kostola umiestnenou na oltári pod drevenným krížom. Jej hodnotu vysoko vyzdvihli reštaurátori levočského oltára, bratia Kotrbovci, ktorí ju reštaurovali a určili aj jej datovanie do 17. storočia. Ich jedinečné restaurátorske dielo odkrylo krásu Piety v jej pôvodnom zhotovení, bola to polychrómová socha. Žiaľ, neodborným premaľovaním koncom dvadsiateho storočia utrpela škodu. Bude nutné vrátiť jej nádheru, ktorú jedinečne odhalili bratia Kotrbovci. V kostole sa nachádzajú dva bočné o