Moravská ulica

Po bitke na Bielej hore a následnej násilnej rekatolizácii mnoho českých vzdelancov hľadalo exil v zahraničí. Časť z nich sa usadila aj v oblasti Púchova. Ako prví prišli do Púchova evanjelickí remeselníci a súkenníci. Zachovali sa kompletné odpisy privilégií Juraja Rákocziho I. z roku 1646 i jeho manželky Zuzany Lórantffyovej z roku 1650, v ktorom potvrdzovala a rozširovala artikuly evanjelickej cirkvi. Juraj Rákoczi určil na stavbu domov českých exulantov zemepanský pozemok susediaci s Púchovom a tam neskôr vznikla Moravská ulica. Vznikla tak tretia časť mesta, úplne nezávislá od marczibányiovskej a lednickej časti.

Moravská ulica získala také rozsiahle samosprávne právomoci, že postavenie českých a moravských exulantov bolo v mestečku najlepšie. Osobitné postavenie v rámci Moravskej ulice mal cech súkenníkov. Moravská ulica mala špeciálne privilégiá - viedla si účty sirôt a vdov, ktoré mala pod svojou ochranou, vydávala ochranné listy pre dedičov a mala právo schvaľovať právne úkony a vydávať rôzne potvrdenia pre obyvateľov ulice. Na rozdiel od ostatných Púchovčanov mali obyvatelia Moravskej ulice aj právo slobodného sťahovania a slobodného predaja domov.