Povojnový rozvoj mesta
Prvé povojnové mesiace boli veľmi ťažké pre celé Slovensko, nielen pre Púchov. Chýbali viaceré základné životné potreby, chýbal most cez Váh, navyše v roku 1946 prišla obrovská povodeň. Boli však aj radostnejšie udalosti: obnovenie výroby v Syenite, nový obytný dom začala stavať firma Rolný. Nepochybne najväčšou udalosťou však bolo položenie základného kameňa firmy Matador. Stalo sa tak 7. septembra 1947 a o dva roky neskôr už podnik zamestnával prvých dvesto ľudí.
Februárový prevrat znamenal na niekoľko desaťročí vládu Komunistickej strany. V priebehu niekoľkých mesiacov obsadili komunistickí nominanti všetky vedúce miesta v politickom i hospodárskom živote. Hospodársky život v 50. rokoch bol v znamení dvoch veľkých stavieb. Prím hral stále sa rozširujúci podnik Matador, kde 1. mája 1950 vyrobili prvú pneumatiku. Podnik neskôr zmenil názov na Gumárne 1. mája a postupne postavil v meste robotnícku kolóniu, internát, závodný klub, športovú halu a jasle.
Druhou stavbou, ktorá významne ovplyvnila život v meste, bola Priehrada mládeže. V rokoch 1949 - 1957 na stavbe pracovali tisíce ľudí z celého Československa. Zmenami prešiel aj odevný podnik Rolný, ktorý po znárodnení vystupoval pod novým menom Makyta a nová značka priniesla podniku veľký rozvoj. Slávnostné okamihy priniesla aj reforma verejnej správy v roku 1960. Uznesením Krajského národného výboru v Banskej Bystrici bol Púchov opäť povýšený na mesto, boli mu prinavrátené mestské práva, stratil však status okresu.
Po neúspešnom pokuse o reformu socializmu v roku 1968 nastalo obdobie normalizácie. Koncom 70. rokov nastali veľké zmeny v organizácii mesta - po Horných Kočkovciach, Vieske-Bezdedov a Nových Nosiciach boli postupne integrované aj Nosice, Nimnica, Streženice, Hoštiná a Ihrište a od 1. januára 1980 aj Dolné Kočkovce.
V tom čase narástol počet obyvateľov Púchova na 17 428. Nasledovalo však desaťročie necitlivých rozhodnutí, ktoré pripravili mesto o viaceré historické budovy - počínajúc Marczibányiho kaštieľom a židovskou synagógou.