Prvé písomné zmienky
Dnešný Púchov vznikol pravdepodobne po zničení slovanského hrádku a sídliska na Púchovskej skale. Prvá písomná zmienka o Púchove je z roku 1243, kedy sa v darovacej listine uhorského kráľa Belu IV. spomína Puch z rovnomennej osady. Z osady Puch - Puchovej osady - sa vyvinulo dnešné pomenovanie Púchov.
Už v spomínanom období polovice 13. storočia bola osada rozdelená na dve časti. Popri majetku Pucha existovala druhá časť osady, väčšia a v budúcnosti oveľa významnejšia, ktorá bola súčasťou Lednického panstva. Obe časti osady používali v neskoršom období totožný názov - Púchov, no ich dejiny sa od seba veľmi líšili. Nielen tým, že mali rôznych zemepánov, ale aj rozdielnym spoločenským statusom svojich obyvateľov.
Prvým známym vlastníkom Lednického panstva a aj jeho časti - osady Puch - bol Marek z Lednice. Je spomínaný v listine kráľa Belu IV. z roku 1259. Ďalšia písomná zmienka z dejín Púchova je až z rokov 1332 - 1337, kedy sa v skomolenej podobe Poho nachádza v účtoch výbercov daní pre avignonský pápežský dvor.
Na prelome 13. a 14. storočia bol majiteľom Lednického panstva Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti sa panstvo dostalo do kráľovských rúk. Za vlády kráľa Žigmunda postihla Púchov veľká pohroma. Žigmund sa do dejín strednej Európy zapísal dlhoročnými súbojmi s českými husitmi. Počas jednej z výprav v roku 1432 husiti vtrhli aj na Považie - dobyli Lednický hrad, vyplienili Považskú Bystricu a Púchovu sa v žiadnom prípade nemohli vyhnúť. Žigmundovi pravidelne chýbali financie, a tak založil panstvo v roku 1460 otcovi Václava Bielika z Kornice.
Bielikov syn sa zapísal do dejín Púchova významným činom. Pravdepodobne v roku 1470 povýšil lednickú časť osady Púchov na mestečko - oppidum. Hoci sa k tejto udalosti nezachovala výsadná listina, je to zrejmé z toho, že v roku 1469 je Púchov v listine kráľa Mateja spomínaný ako dedina - possessio a v roku 1471 ho kráľ Matej už nazýva oppidum. Púchov tak získal v druhej polovici 15. storočia významné postavenie mestečka.
Nový status priniesol aj zmenu v postavení obyvateľov lednickej časti Púchova. Získali nemalé výsady, ktorými sa odlišovali od poddaných rodiny Marczibányiovcov. Hoci dovtedy i potom žili obyvatelia oboch púchovských častí v tesnej blízkosti, ich postavenie bolo natoľko odlišné, že obidve časti mali úplne odlišné dejiny. Až na začiatku 18. storočia sa začali mestské časti k sebe približovať do takej miery, že došlo k ich spojeniu do jedného mestečka - Púchova v podobe, v akej ho poznáme dnes.
