Zjednotenie mestských častí

Koncom 18. storočia exulanti žijúci na Moravskej ulici postupne splývali s ostatnými Púchovčanmi. Obyvatelia sa postupne miešali a aj Moravania sa cítili stále viac aj Púchovčanmi. Splynutie prebehlo vďaka majetkovej previazanosti Moravanov s ostatným Púchovom. Obyvateľstvo Moravskej ulice bolo zámožnejšie a postupne získavalo majetky aj v iných častiach mesta.

V tomto období bolo celé Lednické panstvo rozdelené fakticky na dve časti. Rákocziho polovicu panstva skonfiškovala uhorská komora. Druhá polovica panstva patrila rodine Matiaškovcov. Do rúk potomkov Júlie Rákocziovej sa panstvo opäť dostalo v roku 1766, keď ho jej vnuk Ján d´Aspremont celé vyplatil. Jeho vnučka Mária sa vydala za Juraja Erdödyho a Erdödyovci sa tak stali novými vlastníkmi Lednického panstva. A boli to vlastníci poslední. Ich vláda nad mestečkom Púchov trvala až do roku 1848. Po zrušení poddanstva sa skončila aj závislosť obyvateľov Púchova a Moravskej ulice od lednických zemepánov.

Po porážke maďarského povstania nastala konsolidácia politických pomerov, ktorú predstavoval tzv. Bachov absolutizmus. Bol charakteristický budovaním silného mocenského aparátu. Nové úrady sa vytvorili aj v Púchove. Vznikol okresný komisariát, žandárska stanica a dočasný okresný súd. V novej politickej situácii sa mohlo konečne prikročiť k spojeniu mestských častí. Najskôr sa lednická časť mestečka zjednotila s marczibányiovskou. Samospráva Moravskej ulice zanikla na konci roku 1851 a od 1. januára 1852 bola celá obec zlúčená do jedného celku - mestečka Púchov. Nebolo veľké a podľa sčítania z roku 1869 malo 1426 obyvateľov.